V minulých dvoch dielov článku som vám priblížila tvorbu konceptu pre našu svadbu a nazdielala inšpiráciu v rámci udržateľnosti a podpore lokálnych tvorcov. Dnes túto sériu článkov zakončím zdieľaním o priebehu samotného svadobného víkendu. Priznám sa, ešte stále sa chvejem, keď to píšem, avšak verím, že vám tento diel bude dobrou inšpiráciou a možno vám dodá potrebnú odvahu k tomu spraviť si svadbu podľa seba.
Tak, a je to tu. Náš svadobný víkend.
Vnútorné chvenie ma už pár dní pred svadbou držalo hore do noci, tak moc som sa tešila a zároveň cítila, že to bude veľké. Že sa niečo skutočne v našich životoch nadobro zmení.
Pred svadobným víkendom sme sa šli spolu s Jakubom na pár dní skľudniť do ticha na Šumavu. Dodnes si myslím, že tento krok akejsi vnútornej prípravy pred samotným svadobným vyvrcholením bol kľúčovým pre naše ďalšie prežívanie. Čas len pre nás dvoch a tichú kontempláciu v šumavských lesoch.
Tu, v šumavských lesoch som si uvedomila, že dokonca traja z našich hlavných dodávateľov na svadbu, majú v názve nejakú obmenu slova „šťastie“.
Posledný týždeň pred svadbou bol už mierne chaotický, avšak vďaka šumavskému úniku sme mali z čoho čerpať.
V piatok sme dorazili na miesto pre svadobnú oslavu, kde sme sa stretli s „mojimi“ ženami – kamarátkami a maminou. Spoločne sme priestor pripravili a postarali sa o rozmiestnenie dekorácií. Potom som sa s hrošími slzami rozlúčila s Jakubom, ktorý odišiel za svojou rodinou. Uvidela som ho znovu až v sobotu pred oltárom.
A tak pomaly započal náš ženský večer. Priateľky ma previedli Rituálom nevesty, ktorý ma po všetkom tom chaose s prípravami znovu krásne skľudnil, naladil a vycentroval. Držali mi bezpečný kruh, aby som mohla pustiť všetky moje strachy týkajúce sa manželstva a ďalšieho spoločného života. Aby som mohla pustiť všetku deštruktivitu nahromadenú v mojej rodovej línii a zároveň s hrdosťou vlastnila a používala dary mojej línie. Držali mi bezpečie počas môjho „pradenia túžob“, ktoré si prajem naďalej v našom vzťahu aj sama v sebe živiť.
Úplne som sa uvoľnila. Všetko nepotrebné, staré, deštruktívne, čo som mohla, som odložila. A tak vznikol priestor, ktorý som mohla zaplniť tým novým…tým krásnym, konštruktívnym a láskyplným. Ženy mi požehnali svojimi prianiami a vyživili láskou a porozumením, ktorú len žena žene vie dať.
Obdarovali ma rôznymi symbolickými či ochrannými predmetmi, vrátane jedného historického predmetu vyjadrujúci môj nový rod, ktorého som sa už druhý deň mala stať súčasťou. Tento predmet bol v jednej časti rituálu kľúčový a do poslednej chvíle som nevedela, čím ho zastúpim. Takto ku mne prišiel úplne nečakane a všetko tak bolo na svojom mieste. Bola som pripravená.
Deň nášho svadobného rituálu je tu
Noc pred svadbou som však nespala. Celé vnútro sa chvelo očakávaním nového. Tak moc som sa tešila a zároveň mnou prechádzala jemná nervozita.
V sobotu ráno som vstala ešte pred svitaním a s pocitmi, ktoré sa len ťažko dajú opísať slovami. Hneď som sa vrhla prečítať si Jakubov vzkaz, ktorý sme si navzájom napísali pár dní pred svadbou a obaja otvorili až v svadobné ráno. A tu sa začalo moje slzavé údolie.
Neskôr zamnou prišla budúca švagrová, ktorá ma učesala a ďalšia kamarátka namaľovala. Slniečko sa ukázalo nad horizontom a ja som mala radosť z krásneho jesenného ránka. Svedkyňa s maminou mi pomohli do svadobných šiat, ďalšie ženy pripravili ceremoniálne kakao do termosiek, vzali sme všetky veci potrebné pre rituál a už sme sadali do áut smer Panenský Týnec. Tento čas v aute mi veľmi pomohol zvnútorniť sa pred samotným obradom.
Keď sme však prišli na miesto, vyzeralo to, akoby sa všetky elementy zbláznili. Silný vietor a dážď, úplný chaos. Mágia bola tak moc cítiť vo vzduchu!
Zatiaľ čo som čakala v aute, kamarátky pripravovali miesto pre rituál vo vnútri chrámu. A zrazu mi zazvoní telefón s tým, že kruhy z vetvičiek stromov, ktoré mali byť v rámci rituálu na Zemi, kvôli vetru vôbec nedržia. Prišlo sa tiež na to, že niekoľko ďalších vecí sa zabudlo. V tú chvíľu som vedela, že ak to všetko teraz nepustím, nenechám procesu, aby sa dial tak, ako má, tak som sa z celého predsvadobného plánovania nič nenaučila.
A tak som sa vzdala a oddala sa dôvere v život. Cítila som, že aj toto bola dôležitá súčasť rituálu, ktorá mi začne dávať zmysel neskôr. Od tejto chvíle som bola v akomsi zvláštnom, až magickom limbu. Cítila som prítomnosť niečoho Veľkého. A z tohto stavu som vyslala modlitbu k elementom.
Za chvíľku sa zmiernil dážď aj vietor. Dostávam správu, že sa všetko vyriešilo – kruhy sú pripravené a aj chýbajúce veci sa buďto našli alebo nahradili. Môj brat si ma vyzdvihuje a pomaly kráčame k chrámu…ešte jedna láskavá myšlienka vyslaná smerom k predkom, elementom, mojim sprievodcom a Bohu a ja s bratom vchádzame do chrámu…
…od tohto okamihu nič vôkol mňa neexistuje. Je len Jakub a ja. Horí Láska. Horí celé telo. Chvejem sa a zároveň cítim veľký vnútorný kľud, akoby to presne takto malo byť. Akoby som prišla domov. A môjho milého, ktorý stál predomnou, som poznala celú večnosť.
Dážď aj vietor úplne ustali.
Začal svadobný rituál.
Všetko prebiehalo vo veľkej prirodzenosti, uvolnenosti a radosti. V rámci rituálu sme si obaja prežili to, čo sme si prežiť mali. Naši blízky boli našim podporujúcim kruhom, tichými svedkami spojenia dvoch srdcí v jedno. A tak z „JA“ a „TY“ vzniklo „MY“.
Cítim, že podrobnosti rituálu by som si rada nechala pre seba…aspoň pre teraz:)
Po našom osobnom svadobnom rituále vedený našou blízkou dušičkou hneď prišiel do priestoru starosta mesta s matrikárkou a začal sa obrad oficiálny. Nemala som moc očakávaní, pána starostu som nikdy nestretla. Avšak pre nás s Jakubom bolo dôležité byť manželmi aj pred štátom a mať zjednotené priezviská. Zároveň sme chceli k ženskému princípu, ktorý zastával náš rituál, oceniť a prijať aj princíp mužský – systém. Nič totiž nie je čiernobiele.
Aké však bolo moje prekvapenie, keď starostov príhovor hneď v niekoľkých bodoch nadväzoval na náš rituál? Civilný obrad bol jedným slovom – prekrásny. Potešilo ma tiež, že miesto chrámu bolo aj z pohľadu „systému“ uctené ako silné energetické miesto a pán starosta o ňom rozpovedal krásny príbeh, vďaka čomu sa s energiou miesta mohli viac prepojiť aj naši blízky.
Obrad sa chýlil ku koncu.
Vyšlo Slnko.
Po podpisoch a výmene prstienkov nastal čas vykročiť von zo stredového kruhu symbolizujúci náš zväzok, už ako manželia. A tak sme vykročili, so zámerom spolutvorby Raja v láske a harmónii na tejto Zemi.
Rodina a priatelia nám požehnali lupeňmi kvetov, ktorými nás doslova od hlavy po päty zasypali. Hovorí sa, že lupeňmi kvetov kedysi skutočne žehnali ľuďom Bohovia a Bohyne z Horného sveta. Tu v Dolnom svete sa tieto kvety často manifestovali ako láskyplné, zlaté svetlo. Po vídení z koridoru sme sa s Jakubom ešte raz otočili smerom k miestu nášho obradu, poďakovali chrámu, elementom aj našim blízkym, a na chvíľku sa vzdialili do súkromia iného zákutia chrámu. Potrebovali sme prvé chvíle ako manželia tráviť len jeden s druhým. Uvidieť sa medzi štyrmi očami, byť len tak spolu…
Moje priateľky zatiaľ začali servírovať ceremoniálne kakao. Keď sme boli pripravení vrátiť sa do kruhu našich blízkych, dostali sme kakao do rúk a všetci spolu si obradne „pripili“, ako inak, než na lásku.
Potom sme chvíľku len tak stáli, pili, a užívali si hrejivosť okamihu.
Keď tu zrazu…na mňa sadne lienka. Začne mi liezť po krku a ja sa zaradujem. Po nejakej chvíli preletí na Jakuba. Znovu na ňom chvíľku spočinie a potom odlieta preč…zdvihnem pohľad k mojej vnímavej kamarátke Kristínke, ktorá stála naproti nám, a ona hovorí: „Požehnanie…“.
A tak sa mi splnila aj moja najvnútornejšia túžba, o ktorej som dokonca nikomu ani nepovedala…a to, aby nášmu spojeniu bolo požehnané zhora.
Boh vždy komunikuje prostredníctvom organického sveta vôkol nás. A lienke sa u nás odjakživo hovorilo „Pánbožkova kravička…“. Okrem toho je symbolom lásky, šťastia, ochrany či plodnosti…
Až neskôr som sa dozvedala rôzne ďalšie veci, ktoré sa počas obradu diali. Ja som bola v miernom tranze, takže som ich nevnímala. Napríklad nad nami vraj stále preletovali dvaja holúbkovia. Ľudia, ktorí boli na svadbe prítomní, nám aj týždne po obrade zdeľujú, čo sa im v súvislosti s našim obradom otvorilo, aké uvedomenia im prišli.
Energia lásky akoby objala každého jedného zúčastneného človeka, ktorý bol ochotný toto objatie prijať.
Zároveň som sa dozvedela, že vetvičky stromov, z ktorých boli postavené kruhy na Zemi, sa kvôli vetru zachycovali kameňmi. Avšak jediné kamene, ktoré boli po ruke, boli tie z chrámu! To vysvetlilo, prečo som sa celý čas tak chvela 😀
Kakao nás všetkých krásne zahrialo a rovnako tak objatia, priania a gratulácie našich blízkych. Spravili sme pár fotiek a vydali sa späť na miesto oslavy.
Zvyšok večera sa niesol v uvolnenej, priateľskej atmosfére. Začiatok oslavy sme otvorili vínkom a tortou, prebehol príhovor. Zapálili sme oheň v krbe a užívali si spoločný čas. S Jakubom sme si dali náš prvý, novomanželský tanec a postupne sa pridávali ďalšie páry. Nasledovala večera a pokec. Tým, že tančiareň bola od obývačky, kde prebiehala oslava, trochu oddelená, nerušili sa skupinky ľudí, ktorý sa chceli rozprávať.
Bol to krásny, pohodový večer, ktorý sme zakončili v úzkom kruhu priateľov kecaním do noci.
Potom sme sa už odobrali k spánku a v nedeľu ráno sa zase stretli pri raňajkách. K môjmu prekvapeniu už takmer všetky veci boli spratané našimi blízkymi, ktorí vstali skôr, a tak sme si mohli užiť pohodové ránko plné krásneho, slnečného svetla.
Na záver sme sa rozlúčili s miestom aj s blízkymi a odišli sme späť domov, už ako manželia.
Posvadobné dozvuky
S Jakubom sme hneď na druhý deň odišli na takú mini svadobnú cestu a o týždeň sme mali ešte jednu menšiu oslavu s mojou rodinou zo Slovenska, ktorá sa svadby z rôznych dôvodov nemohla zúčastniť.
Potom sme s manželom postupne začali navštevovať miesta, ktoré pre náš vzťah boli nejakým spôsobom významné. Na týchto miestach (park pred našim prvým bytom v Prahe, chrám v Panenskom Týnci a podobne) sme nechávali väčšie surové ruženíny, ktorými bol vyložený stredový kruh na našom svadobnom rituále a ktoré nám podarovali naši blízky pre náš veľký deň. Ruženínky slúžili ako poďakovanie za to, že nás tieto miesta v rôznych fázach nášho vzťahu podržali.
Svadobné dozvuky pretrvávajú do dnešného dňa. Cítim veľkú vďačnosť za našu skvelú komunitu rodiny a priateľov a za to, že sme si to celé dovolili spraviť podľa seba. Zmena sa skutočne udiala – náš vzťah má teraz oveľa hlbšie korene, prehĺbila sa dôvera aj láska. Dodnes dostávame krásnu spätnú väzbu od zúčastnených, dokonca niektorí rodinný príslušníci sa vyjadrili, že keby vedia, že to ide spaviť aj takto, ich svadba by vyzerala podobne, ako tá naša:D
Nech vám je preto tento článok inšpiráciou možno aj pre váš deň „D“. Následujte svoje srdcia a svoju vnútornú múdrosť, určite nebudete ľutovať:)
S láskou
Paula
Ukazujem ženám cestu k prebudeniu a kultivovaniu ich ženskej esencie. Pomáham im napojiť sa na svoj zdroj ženskej múdrosti, z ktorého sama čerpám. Inšpirujem v oblasti ženskej spirituality a sebarozvoja, ktorého súčasťou je jóga, meditačné techniky a mindfulness, ktorým sa roky profesionálne venujem. Učím ženy, ako žiť vedomé ženstvo aj v dnešnej, stále prevažne maskulínnej spoločnosti, pretože to je presne to, čo tento svet aktuálne potrebuje – vidieť a počuť posolstvo jemnej ženskej sily. Môj príbeh si môžete prečítať tu.